Úvodná stránka > Frizský kôň

Frizský kôň

16.08.2011 21:41

FríZSKY Kôñ

Chladnokrvného frízskeho koňa, potomka primitívneho európskeho lesného koňa, chovajú v morom obklopenom Frízsku na severe Holandska. Holandsko je dnes, rovnako ako v minulosti, predmetom stáleho obdivu. V ľudskej histórii a medzi plemenami koní zaujal významné miesto. Napriek svojej výnimočnosti, na začiatku 20. storočia frízsky kôň takmer vyhynul. Chovateľský zväz bol založený v roku 1879, ale popularita klusákov, medzi ktorými toto plemeno vynikalo, viedla ku kríženiu s cieľom zvýšiť rýchlosť na úkor pôvodného typu. V roku 1913 zostali vo Frízsku len tri žrebce. Plemeno zachránila druhá svetová vojna, keď mali holandskí poľnohospodári nedostatok vozidiel i pohonných hmôt a boli nútení vrátiť sa ku koňom. Druhú vážnu krízu prekonával chov frízkych koní v 60. rokoch, keď sa chovná báza znovu kriticky znížila. Aj táto však bola úspešne prekonaná a chov frízskych koní sa rozšíril prakticky do celého sveta. Zväz chovateľov frízskych koní získal v roku 1954 titul "kráľovský". Dnešný frízsky kôň má kompaktnú telesnú stavbu s honosnými chodmi a a pokojným temperamentom. Má výšku od 150 – 170 cm, krátke silné nohy s tvrdými kopytami a dobre osvaleným telom, a dlhú elegantnú hlavu. Krk má výrazne klenutý a vznosný. Jeho vlnitá hriva a chvost pripomínajú hrivu a chvost andalúzskeho a luditánskeho koňa. Sú to výlučne vraníky bez bielych znakov. V lete srsť vybledne na slnku a môže mať čokoládové sfarbenie; preto niektorí chovatelia v Holandsku púšťajú svoje kone do výbehov len v noci aby nevybledli. Pre svoju čiernu farbu, elegantné chody i povahu je frízsky kôň obľúbený ako kočiarový, pohrebný aj cirkusový. Prvé frízske kone sa uplatňovali v jazdeckých školách vo Francúzsku a v Španielsku, kde vynikali v cvikoch vysokej školy. Stále je po nich dopyt ako po kočiarových koňoch – či už v súťažiach alebo pre parádu – pretože ich jednoliata čierna farba sa dobre ukáže takmer v akejkoľvek skupine. Frízske kone sú absolútne bezproblémové, pokojné a ľahko ovládateľné. Nie sú ľakavé a dobre znášajú i ostatné zvieratá. V súčasnej dobe sú veľmi populárne a obľúbené. Nálezy kostí dokazujú, že vo Frízsku žili prehistorické studenokrvné kone už pred 3000 rokmi. Frízsky kôň má podľa odborníkov svojich priamych predkov údajne medzi nimi. Prvýkrát sa tento silný a zároveň jemnocitný kôň spomína až v 16. storočí, keď španielska armáda priviezla iberské a orientálne kone. Vtedy kôň chovaný na pobreží Severného mora vzbudzoval záujem talentu na klasickú drezúru. Pravdepodobne ide o dedičstvo zo vzťahu s andalúzskymi žrebcami. Keď sa v 17. storočí v Holandsku chovali klusáky na dostihy, frízsky harddraver sa významne podieľal na vyšľachtení známeho orlovského klusáka. Bolo to azda najslávnejšie obdobie plemena, ktoré Frízi považujú za dôležitú súčasť svojej kultúry. POčet "čiernych perál" sa v priebehu ďaľších storočí hrozivo zredukoval. Keď boli v Holandsku už len tri plemenníky a frízsky kôň bol na pokraji vyhynutia, založili frízski sedliaci a chovatelia združenie Het Friesche Paard. Vydali novú plemennú knihu a s pomocou príbuzného oldenburského koňa začali s novou plemenitbou. V roku 1954 prevzala holandská kráľovná Juliana patronát nad združením. Frízsky kôň, ktorý vyniká najmä peknými, vysokými klusáckymi akciami a mäkkými, rozchvátnymi chodmi, má množstvo verných priateľov medzi rekreačnými jazdcami aj športovcami.